Policajt zastaví auto za prekročenie rýchlosti:
- Dobrý deň, vodičský preukaz!
- Nemám, zobrali mi ho pred polrokom.
- Čože? Vy nemáte vodičák? Tak osvedčenie o technickom stave vozidla.
- Ani to nemám. Viete, auto som ukradol a myslel som, že bude v skrinke, ale keď som tam dával tú pištol, tak som zistil, že tam nie je.
- Čože vy tu máte pištol?
- Áno tú, čo som s ňou zastrelil tú babku, čo jej patrilo toto auto. Ju som dal do kufra.
To už je na policajta veľa, tak zavolá náčelníka. Ten príde k šoférovi, skontroluje vodičák - v poriadku, techničák - v poriadku, otvorí skrinku - žiadna pištol tam nie je, otvorí kufor - ten je prázdny. Tak sa ospravedlňuje:
- Prepáčte, ale ten policajt, čo vás zastavil tvrdil, že nemáte vodičák, jazdíte v ukradnutom aute, že ste ozbrojený a v kufri máte mŕtvolu. Nechápem to.
- No a stavil by som sa, že ten hajzel ešte aj tvrdil, že som prekročil rýchlosť.

Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí.
- Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca.
Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve.
- Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa.
- Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde.
Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá:
- Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.
Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve:
- Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.

Janko a Marienka na pieskovisku. Janko hovorí:
- My máme dom.
Marienka na to:
- A my máme chatu pri mori.
Janko opäť oponuje:
- A my máme auto.
Marienka sa zasa vynašla a hovorí:
- A my máme aj motorku.
Janko po dlhom rozmýšľaní o tom, čo on má a ona nie, hovorí:
- A ja mám pipíka.
Na to Marienka pohotovo odvetí:
- Ja, keď budem veľká, budem mať koľko chcem.