Ak človeku zlomíš srdce, tak nepočuť praskať kosti, netečie krv, no plače od bolesti!

Láska je dar srdca a nie úst, preto radšej menej o nej hovorme a viacej ju prejavujme skutkami.

Si anjel, čo pozná vľúdne slová. Si priateľ, čo pred zlom ma schová. Si človek, po akom túžim. Si láska, ktorú veľmi ľúbim.

Keď plačúce slova zo srdca vychádzajú,
keď už niet nikoho, komu ich dať,
keď sa oči smutno na svet usmievajú,
nauč sa odpúšťať a milovať.

Ty si ju klamal a ona ti verila. Ty si sa smial a ona plakala. No nie je hrdinom, ten čo sklamal a opustil, ale ten, čo bol sklamaný a odpustil!

Buď zbohom, chlapec krásny, keď máš už iné dievča rád. Moje srdce ti bude iba šťastie priať a ja ti nebudem nikdy v ceste stáť. Že si ma opustil, ti nevyčítam, zdá sa, že to tak malo byť, lež uver slovám plným žiaľu, bez teba mi je ťažko žiť.

Milovala som ťa, milujem ťa a budem ťa milovať celý život, lebo ty si ma naučil, že som schopná milovania.

Povedal si, že život je šachovnica. Ty si jej kráľ a ja tvoja kráľovná. Porušil si však pravidlá hry, hral si s inými dámami a mňa si nechal stáť. A preto ti dávam mat.