Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.

Na veľkej budove vypukne požiar a jedinou možnosťou ako uniknúť, je skočiť do plachty. Požiarníci sa rozostúpia a čakajú. Vyskočí beloch - chytia ho. Vyskočí druhý beloch - chytia ho, ale keď vyskočí cigáň, tak sa uhnú. Vyskočí druhý - uhnú sa. Jeden požiarnik to nevydrží a zakričí hore:
- Tých zhorených už nehádžte!

Vyleze opilá moucha z hospody:
Bzzzz bzzz bzzz. A nic.
Bzzzz bzzzz bzzz. Zase nic.
"Kašlu na to, jdu pěšky."