Ležím, ležím v slame, niečo na mňa čučí v tráve. Idem bližšie, veľký smiech, pristihla som ťa pri tom a to nie len dnes!

Chcel by som byť slzou, ktorá sa narodí v tvojich očkách, žije na tvojej tvári a zomrie na tvojich perách.

Môj svet je iný, je prekrásny, môj svet sa vola LÁSKA, platí sa v ňom BOZKAMI, naša kráľovná je VERNOSŤ, erbom je SRDCE a naša hymna má len dve slová: ĽÚBIM ŤA.

Chcem byť vánkom, chcem byť hrou, chcem byť spánkom i jemnou hmlou.
Pýtaš sa prečo? Aby som ťa mohla pobozkať, pretože si ďaleko.

Na dobrú noc ti pošlem vánok,
nech priveje ti sladký spánok.
Pošlem taktiež trochu rosy,
budú na nej jemné pusy.
Keď tvoje oči budú snívať,
môjmu srdcu budú chýbať.

Je mi krásne, keď sa ráno zobudím a zistím, že ťa milujem. Keby si len vedel, čo všetko by som obetovala za omrvinku tvojej lásky.

To, že niečo končí, zároveň znamená, že niečo ďalšie začína. Koniec bol tam, kde znova začíname a v konečnom zmysle nič nekončí, len sa prebúdza človek, aby dokázal všetkým aj sebe samotnému, že je človekom.

Neha, krása, radosť, šťastie, sny, budúcnosť, láska... To všetko sa mi spája len s jedným človiečikom.. S TEBOU.