Príde muž domov a žena mu hovorí?
- V špajzi nám nefunguje lampa. Opravíš to?
A muž na to:
- Čo som ja elektrikár?
Na druhý deň príde muž domov. A žena mu hovorí:
- Netečie nám voda. Opravíš to?
A muž hovorí:
- A čo som ja inštalatér?
A na tretí deň príde muž domov a všetko opravené.
- Kto to opravil?
- Sused.
- A čo za to chcel?
A žena hovorí:
- Buď mu dám, alebo zaspievam.
- A čo, zaspievala si mu?
- A čo som ja speváčka?

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.

Veliký, obrovský mnohoposchodový supermarket v USA, v ktorom dostanete všetko. Šéf prijíma nového predavača, s tým, že ho vezme na deň na skúšobnú dobu, aby videl, ako sa osvedčí. Po záverečnej si ho zavolá do kancelárie:
- Tak koľko ste dnes urobil obchodov?
- Jeden, šéfe.
- Čože!? Jeden? Naši predavači urobia priemerne šesťdesiat až sedemdesiat obchodov denne! Čo ste celý deň robil!? A koľko ste vlastne utŕžil?
- Tristoosemdesiat tisíc dolárov.
Šéfovi došla reč.
- Tristoosemdesiat tisíc? Preboha, čo ste predal?
- No, prvý som predal malinký háčik na ryby...
- Háčik na ryby? Za tristo osemdesiat tisíc?
- ... potom som zákazníka presvedčil, že by si mohol zobrať ešte aj stredný a veľký háčik. Potom som ho presvedčil, že by si mal zobrať aj nejakú udicu, predal som mu tri prúty - malý, stredný a veľký. Dal som sa s ním do reči, opýtal som sa, kde bude rybáriť. Povedal, že na myse dvadsať míľ na sever. Tak som mu predal ešte poriadnu vetrovku, nepremokavé nohavice a gumáky, pretože tam dosť fuka. Presvedčil som ho, že na pobreží neberú, tak sme išli vybrať motorový čln. Potom som sa ho opýtal, čo má za auto - vyliezlo z neho, že dosť malé, čln by na ňom nemohol odviesť. Tak som mu predal ešte príves...
- A toto všetko ste predal človeku, ktorý si prišiel kúpiť jediný háčik na ryby!?
- Nie. On pôvodne prišiel kúpiť vložky pre svoju ženu. Tak som mu navrhol, že keď si teda cez víkend neužije, že by si mohol zájsť aspoň na ryby...