Poznáte tú zásadu... Čo je malé, to je milé, ale ešte menšie je trápne.

Asi boli nejaké preteky, nie?. Všetci chodia s vencami.

Hlas svedomia by bol najlepším poradcom, keby sme mu nenašepkávali, čo má povedať.

Život je ako javisko, na ktorom musíš pevne stáť aj keď ti srdce krváca, tvár sa ti musí smiať. Voda vyschne, mramor sa poláme, ale naše priateľstvo naveky zostane!

Ak sa mi scvrkne vták o polovicu, stále bude trikrát vačší ako ten tvoj...

Ak sa otočíš láske chrbtom, môžeš si byť istý, že oproti ti pôjde hrobár s lopatou.

Netráp sa nikdy za ránom, veď zajtra iné príde, a slnko čo dnes zapadlo, to isté zajtra vyjde. Vstaň a usmej sa, utri si slzy z očí, veď každý deň niečo pekne začína, a niečo pekné končí.

Miloval som ťa a ty, láska, si ma sklamala. Veril som ti, no ty si ma len klamala. Chcel som ti byť verný, no ty si ma podviedla, na hranicu zúfalstva si ma nevšímaním priviedla. Ak takto to má byť, viac nebudem sa snažiť a to prekliate, láskou zvané, už nechcem nikdy zažiť.