Letelo vtáčie hovno z vysoka, či ma netrafilo presne do oka? Umyl som si ho vodou z potoka, povesť vraví, že vypadne mi do roka. Lenže aj po roku, mal som hovno stále v oku. Za nič nestoja povesti už naše, vína vypil som zo dve fľaše. A som von z tej smradľavej kaše.

Sedemdesiat sukieň mala,
kam ich dala, vždy keď srala?

Kedy strácame priateľov? Keď sa nám stavajú manželmi!

Stále, keď si ho vkladám do úst, pripadá mi akýsi veľký a pevný. Keď si ho začnem odbalovať je akýsi tvrdý. No vždy si ho vychutnávam celého až do konca. Tvoj dobrý ľadový kamarát MAGNUM.

Si ako jarné kvietky, na ktoré mám alergiu.

V tvojej dlani
rad si hoviem,
kto ťa ľúbi
ti nepoviem.
Tvoj mobil.

Ženy bez mužov vädnú, muži bez žien blbnú.

Tváričku máš peknú,
krk mohutný,
tvoje svaly tvrdé,
pupok hlboký.
Ruky veľké,
nohy ako drak!
A na čo sme zabudli?
Aha, na ten malý úbohý vták!