Súmrak sa vlieva do mora so západom slnka. Slepeckým písmom píšem do piesku, že ťa ľúbim. Motýle ti to dajú vedieť každým klepnutím krídel. Hviezdy, keď sa spoja, vytvoria nápis, kde si prečítaš to, čo by si mal počuť. Ale prepáč mi to. Nedokážem to tak nahlas zakričať. Si príliš ďaleko.

Jediného človeka na svete, ktorého môžeš nenávidieť, je človek, ktorého miluješ, lebo iba ten ťa dokáže naozaj zraniť!

Varovanie ministra zdravotníctva!
Sledovanie juhoamerických telenoviel škodí manželskému životu!

Ako dážď sa vlievaš do môjho srdca, ako hurikán mi hučíš v hlave, tvoj dotyk je ako blesk, ktorý cíti každá bunka v mojom tele. Je to nezabudnuteľný pocit milovať ťa vrúcne a vrele.

Pozrela si sa niekedy do zrkadla? Aj ty sama sa toho bojíš? Tak mi potom povedz, čo mám robiť, keď ťa stretnem v noci.

Chcel by som ťa nežne bozkať na líčko a objímať tvoje telíčko. Tichúčko hladiť po perách a do uška ti šepkať: - LÁSKA MÁM ŤA RÁD.

Chcela by som ťa v náručí mať...
Chcela by som o našom šťastí snívať...
...chcieť je pekné.

Mŕtve telo pre teba oživím, ak chceš, umriem a znova sa narodím. Budem padať s kvapkami dažďa, ak mi aj ty povieš že myslíš na mňa.