Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

Príde vojak za kapitánom a bez pozdravenia mu vraví:
- Prišla za tebou tvoja žena.
- Aké za tebou? Snáď za vami!
- Nie, za nami bola včera.

Boh príde na zem za Mohamedom a hovorí mu:
- Mám pre teba pár prikázaní.
- To čo je?
- Napríklad, že nezosmilníš.
- Nie, tým nás prosím ťa neobťažuj, to neprejde, však poznáš arabskú mentalitu.
Pán Boh to skúsi u Cigáňov. Príde za vajdom:
- Mám pre vás prikázania.
- To čo je?
- Napríklad, že nepokradneš.
- Nie, neblbni, to cigáňom zoberieš podstatu kultúry, to neprejde, kašli na to.
Tak Pán Boh do tretice skúša u Židov, ide k Mojžišovi a hovorí:
- Počuj, Mojžiš, mám tu pre vás prikázania.
- Koľko stoja?
- Nič, sú zadarmo.
- Tak daj aj zo desať.