Chýbaš mi stále viac a viac,
odletela by som s tebou aj na mesiac.
Spojme naše srdcia nezbedné,
zažime spoločne chvíle nádherne!

Prepáč, že mám stále zaslzené oči, že mi vkuse tečie soplík, že stále kýcham, ale ja som neuveriteľné alergický na nádchu.

Máme veľa hviezd, však mesiac si len TY, máme veľa priateľov, však najlepší si TY, zabudnúť na mňa, to všetko je na tebe, zabudnúť na teba, to sa nikdy nestane!

Kúpil som si andulku, dostal som k nej škatuľku.
Nemala diery škatuľka, tak mi zdochla andulka.

Ahoj! Tu manželka Fera Tarabu. Fero už nie je! Bola som dlho preč, UROBIL SA k smrti!

V myšlienkach po tebe túžim,
tebe chcem srdce dať.
Večer sa často pýtam hviezd,
či ťa smiem milovať.

To všetko pár slov neobjasní,
o čom chcem písať v tejto básni.
O očiach tvojich spievať chcem,
o tvojich perách snívať sen.
O pohľade, čo horí, páli,
o hviezde, čo dňom, nocou žiari.
O kráse tvojej, o nehe,
o láske našej, o tebe.
Mám na perách city tvoje,
ľúbim ťa, si srdce moje.

Teória lásky je božská, jej prax diabolská!