Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

- Vieš, ako sa volá moja svokra?
- Nie.
- VEGETA.
- A to už prečo?
- Mieša sa do všetkého!

Pán pri prechádzke parkom zbadal atraktívnu slečnu lížucu zmrzlinu a takto sa jej prihovára:
- Slečna, môžem sa vás niečo opýtať?
Ona odpovedá:
- Iste, pýtajte sa.
- Ale bojím sa, že si to budete zle vysvetľovať.
- Už keď ste ma na to dopredu upozornili, tak si to nebudem zle vysvetľovať.
- Dáte mi líznuť?
Slečna mu ponúka zmrzlinu a pán jej hovorí:
- Vidíte, či som vám nevravel, že si to budete zle vysvetľovať?