Janko a Marienka na pieskovisku. Janko hovorí:
- My máme dom.
Marienka na to:
- A my máme chatu pri mori.
Janko opäť oponuje:
- A my máme auto.
Marienka sa zasa vynašla a hovorí:
- A my máme aj motorku.
Janko po dlhom rozmýšľaní o tom, čo on má a ona nie, hovorí:
- A ja mám pipíka.
Na to Marienka pohotovo odvetí:
- Ja, keď budem veľká, budem mať koľko chcem.

- Vieš, ako sa volá moja svokra?
- Nie.
- VEGETA.
- A to už prečo?
- Mieša sa do všetkého!

Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.