Štyri dámy sedia pri partii bridžu a šálke čaju. Prvá hovorí:
- Viete, dámy, poznáme sa už tak dlho. Musím sa k niečomu priznať. Som kleptomanka. Už niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič nevzala.
Druhá sa pripojí:
- No, ja sa tiež musím priznať. Ťaží ma to už dlho. Som nymfomanka, chlapov nestíham počítať. Ale dala som si pozor, aby som sa vyhla vašim manželom.
Tretia po chvíli hovorí:
- Keď sa takto spovedáme, ja sa tiež priznám. Som lesba. Ale vy nie ste môj typ, ja mám rada mladé slečny, nebojte sa.
Štvrtá vstane a vychŕli:
- Ja sa tiež priznám. Som hrozná klebetnica. A teraz ma ospravedlňte, musím vybaviť pár telefonátov!

Traja zamestnanci veľkej firmy sa rozprávajú, čo urobia s vianočnými odmenami. Prvý vraví:
- Pracujem pre divíziu v Nemecku, z vianočných odmien si kúpim auto a za zvyšok pôjdem na dovolenku.
Druhý vraví:
- Pracujem pre divíziu vo Švajčiarsku, za vianočné odmeny si nechám vybudovať bazén a za zvyšok pojdem na cestu okolo sveta.
Tretí vraví:
- Pracujem pre divíziu na Slovensku a za vianočné odmeny si kúpim pulóver.
Ostatní sa prekvapene pýtajú:
- A čo zvyšok?
Tretí vraví:
- Zvyšok mi doložia rodičia.

V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
- Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník.
- Lenin vo Fínsku.
- Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej.
- Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Leonida Trockého.
- A kde je potom Lenin?
- Vo Fínsku.