Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.

Príde učiteľka do školy a hovorí deťom.:
- Kto uhádne moju hádanku dostane jednotku. Je to biele a lieta to na nebi?
Prihlási sa Jožko a vraví:
- Hus.
- Môže byť, ale je to labuť!
Opäť hovorí učiteľka hádanku:
- Je to chlpaté a behá to po dvore.
V tom sa opäť prihlási Jožko a vraví:
- Mačka.
- Môže byť, ale je to pes!
Jožko sa naštve a vraví učiteľke:
- Teraz dám hádanku ja vám! Keď to dávate do úst je to tvrdé a suché, a keď to vyberáte je to mäkké a vlhké! Čo je to?
Učiteľka rozmýšľa a po krátkej úvahe príde k Jožkovi a dá mu facku.
A Jožko vraví:
- Môže byť, ale je to žuvačka!

- V tom pive musia byť ženské hormóny. Vždy, keď ho pijem, hovorím sprostosti a neviem šoférovať.