V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
- Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník.
- Lenin vo Fínsku.
- Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej.
- Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Leonida Trockého.
- A kde je potom Lenin?
- Vo Fínsku.

Zraz feministiek v USA, ako prvá vystúpi Američanka a vraví:
- Ja som svojmu mužovi povedala, že mu nebudem variť... prvý týždeň pozerám nič, druhý nič, tretí týždeň muž stojí pri sporáku a varí.
Nastáva všeobecný potlesk.
Ozve sa Angličanka:
- Ja som svojmu mužovi povedala, že mu nebudem prať... prvý týždeň pozerám nič, druhý nič, tretí týždeň muž stojí pri vani a perie.
Nastáva všeobecný potlesk.
Ozve sa Slovenka:
- Ja som svojmu mužovi povedala, že mu nebudem variť ani prať... prvý týždeň pozerám nič, druhý nič, tretí týždeň začínam vidieť na ľavé oko.

Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.