Človek by sa mal pozerať stále pred seba a dúfať, že za ním nejde kamión.

Je čas ísť.
Tvoja chrípka.

Lieta sa do vesmíru, nadzvuková rýchlosť je už celkom všednou záležitosťou, miliardy bakterií kapitulujú pred našimi sérami, ale stále je na svete veľa vecí, ktoré človek nedokáže. Tak napríklad sedieť v hojdacom kresle a nehojdať sa.

Keď ma chytíš za ruku, hneď som ako v nebi, to najsladšie na svete sú tvoje pery. Som stále s tebou. Aj keď si tak ďaleko, zostal si v mojom srdci príliš hlboko.

Pamätáš sa ako ti raz do rovnátok udrel blesk? To bola sranda. Dávno som sa tak nenasmiala. Ty si bol vždy vtipný človek, len ten náhrobný kameň ti dali spraviť taký nazáživný.

Nemohol by si byť aspoň raz trapný, nechutný alebo impotentný, nech nemusím stále myslieť na to, aký si dokonalý a mohla sa sústrediť na dôležitejšie veci? Ďakujem.

Ak patríš k miliónu najkrajších žien na svete, pri tvojom uprenom pohľade na displej by ti mal vybuchnúť mobil. SKÚS TO!!! Tak nič.

Miláčik, som v posteli. V jednej ruke držím mobil a v druhej... Zavolaj, keď chceš vedieť, čo to je. Tvoje srdiečko.