Oheň v krbe tíško praská,
v srdciach vládne pokoj, láska.
Už sa stromček ligoce,
prajeme Vám krásne Vianoce.

Nebudem ti písať lístok, lebo neviem pekne písať. Povedať ti to do očí neviem či dokážem. Ale jedno určite viem. Viac ako seba, teba milujem.

Anjel z oblohy padol,krídla ma zlomené. Bežím aby som mu pomohol, veď on za to nemohol. Teraz sa anjel z neba díva, ukázal mi tam na teba.

Ľúbim ťa, lebo si drahá pre mňa. Ľúbim ťa, lebo ťa netreba dlho zaväzovať, aby si chodila so mnou. Ľúbim tvoj jazyk a s radosťou do teba vniknem. Ty si moja obľúbená topánka...

Keď zmlkne pero básnika, to neznamená že umrel. Možno len čakal na zázrak, čo rozplynul sa ako hmla. Veď chcel písať len o cite čo dvoch ľudí spája len. Nevedel on však, že ľúbiť môže aj bolieť. Veď úsmev Ti chcel darovať a šťastným spraviť Ťa.

Čítaj odzadu-
udazdo jatíČ-

Čo to svieti, čo to bliká, čo to za krása?
To náš stromček vyzdobený práve zjebal sa!

En ten tiky, dva špendlíky, strč si prst do elektriky. Jeden dva tri štyri päť - vibruje to s tebou hneď.