Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Starší žid sa oženil s mladou dámou a mali sa veľmi radi. Avšak nezávisle od toho, ako sa starý pán snažil, jeho manželka nikdy nedosiahla orgazmus. A kedže židovská manželka má nárok na sexuálne uspokojenie, obrátili sa o radu k rabínovi. Rabín si vypočul ich otázku, pohladil si bradu a navrhol:
- Najmite švárneho mladíka. A keď sa budete milovať, nech mladík nad vami máva uterákom. To pomôže vašej manželke fantazírovať a určite dosiahne orgazmus.
Tak sa vrátili domov, že vyskúšajú rabínovu radu. Najali pekného mladíka a povedali mu, nech nad nimi máva uterákom, keď sa budú milovať. Ale vôbec to nepomohlo a manželka nebola uspokojená. Zničení sa vrátili k rabínovi.
- Dobre, povedal ten manželovi, tak to vyskúšajte opačne. Nech sa mladík miluje s vašou ženou a vy nad nimi mávajte uterákom.
Zasa sa vrátili domov a nasledovali rabínovu radu. Mladík si ľahol do postele s manželkou a starý pán začal mávať uterákom. Mladík sa s vervou pustil do práce a čoskoro manželka dosiahla obrovský orgazmus. Manžel sa usmial, víťazoslávne sa pozrel na mladíka a hovorí:
- Vidíš ty šmak, tak sa má mávať uterákom!

Hviezdne mestečko, výcvik kozmonautov. Interkom zachrchle:
- Semjon Semjonovič sa dostaví na cvičenie na centrifúge. Ihneď!
Lenže ako? Semjon Semjonovič leží opitý ako delo v posteli. Tak sa jeho manželka obetuje, natiahne si skafander, odkráča k centrifúge, sadne si, pripúta sa. Stroj sa točí stále rýchlejšie a rýchlejšie, až chudera manželka omdlie. Preberie sa na lekárskom stole, ktosi jej mačká prsia a upokojujúco hovorí:
- Nebojte sa, Semjon Semjonovič, my tie gule dole dostaneme!