V ruskom väzení sa rozpráva Kazachstanec, Azerbajdžanec a Bielorus. Kazachstanec hovorí Azerbajdžancovi:
- Nie si hladný?
- Aj hej.
Kazachstanec sa porozpráva s personálom a o chvíľu prinesú kura. Azerbajdžanec sa naje. Bielorus ho varuje:
- Kazachstanec ti nič nedá zadarmo, určite ťa bude chcieť pretiahňuť.
- Ale však som sa najedol, snáď sa ubránim.
- A nechceš piť?
- Nuž. Aj by som si dal.
Kazachstanec sa porozpráva s personálom a za chvíľu donesú pivo.
A zase ho Bielorus varuje.
- On ti nedá nič zadarmo, určite ťa bude chcieť pretiahňuť. Však som sa aj napil, sili som načerpal, tak sa určite ubránim.
- Najedol si sa?
- Najedol.
- Napil si sa?
- Ba aj som sa napil.
- A sili si nabral?
- Nabral, ale prečo sa pýtaš?
- Pod sem! Podržiš mi Bielorusa.

SCÉNA Z HORORU: Padol Facebook. Už je tomu dva dni. Ľudia s plačom v zúfalosti vybehli na ulicu a so slzami v očiach v ruke držiac svoje fotografie kričia: "Páči sa ti to? No tak páči??"

Lietadlo nad atlantikom stráca výšku, motory vynechávajú, kapitán prikáže vyhodiť všetky batožiny. Na chvíľu to pomôže, ale o chvíľu sa morská hladina opäť nebezpečne blíži. Pasažieri po sobe nervózne pokukujú, niekto sa musí obetovať pre záchranu ostatných. Američan vstane, vypije poslednú whisky v bare, pobozká nejprsatejšiu letušku a s výkrikom
- Som Batman! Som Superman! - vyskočí.
Keď sa výška opäť zníži, vstane Francúz, nie je predsa o nič menší hrdina než Američani. Vypije pohár červeneho vína, pobozká na rozlúčku všetky letušky, zvolá:
- Viva la France! - a vyskočí.
Zase to na chvíľku pomohlo, ale breh je ešte ďaleko, tak vstane slovák, vypije všetky zbytky v bare, pobozká všetky ženy v lietadle a s výkrikom
- Nech žije Mozambik! - vyhodí von černocha.