- Moja žena má vždy posledné slovo. Aj ozvena v jaskyni to po hodine vzdala.

Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Zastaví manželský pár pri benzínovej pumpe a pumpár hovorí manželovi:
- Máte nové auto, že áno?
Manželka na manžela:
- Čo povedal?
- Že máme nové auto.
O chvíľu pumpár hovorí:
- Pozerám podľa ešpézetky, že ste z Košíc.
Manželka na manžela:
- Čo povedal?
- Že sme z Košíc!
Pumpár na to:
- Ja som poznal jednu ženskú z Košíc. Tá bola taká škaredá, blbá, nevedela ani súložiť, ani variť, no hrôza!
Manželka zase na manžela:
- Čo povedal?
- Že ťa pozná!