Keď prvýkrát počul som tvoj hlas, myslel som, že to anjel sa mi prihovára zas. A keď pohladila si ma po vlasoch, zostal som tam prikovaný ako v najkrajších snoch.

Človek človeka nenájde, keď ho najviac potrebuje, ale ja som mal šťastie - našiel som teba, láska moja.

Keď slnečné lúče ráno ťa zobúdzajú, vedz, že to nie lúče, ale moje bozky poslané po anjelovi ťa pohládzajú.

Buď mojim poludním, buď mojim večerom, hviezdou, keď padá a naplní sa prianie, buď mojou myšlienkou, v samote cítiť chcem na srdci tvoje dlane.

Odišiel si. Ďaleko. Nechal si ma tu samú, so slzami v očiach. So slzami v očiach, ktoré tak rýchlo nevyschnú. Jedine... jedine ak mi povieš: MILUJEM ŤA! Ale to už asi z tvojich úst počuť nebudem! Slzy v mojich očiach, ktoré videli iba teba, nevyschnú...

Láska je azda jediná vášeň, ktorá útočí súčasne na srdce, rozum a telo.

Miláčik, prosím, pomôž mi! Topím sa vo vlastnom prúde žiaľu, chýbaš mi, prečo nemôžeme byť teraz spolu? Srdiečko mi hovorí, povedz jej to, určite raz pochopí, že láska nie je len krásny sen. Láska tu môže byť každý deň, je krásne, keď ju s tebou prežijem. Veľmi ťa milujem!

Poď sa so mnou prejsť lúkou štastia,
budeme sa spolu vznášať ku hviezdam,
poď sa so mnou plaviť po mori lásky,
zakotvíme v prístave, kde nikto nie je sám,
tak sa neboj, podaj mi ruku a so mnou poď.