Keď na tmavej oblohe krásna hviezda žiari, myslím len na teba, čo robíš tam v diali. Veľmi ťa milujem a tu ti sľubujem, nikdy ti neublížim tak, ako ty mne.

Keď sa večer stmieva, srdce moje, tebe láska, smutnú pieseň spieva. Pieseň je trpká a veľmi bolí. Asi to nechápeš, no nie je mi po vôli. Milujem ťa celým srdcom, no ale aj dušou. Prečo si mi ublížil, nepohladil ružou?

Tvoj otec musel byť zlodej! Lebo ukradol z neba najkrajšie hviezdy a vložil ti ich do očí.

Láska, práve máš možnosť sledovať príklad interaktívnej interpersonálnej komunikácie. Stačí, ak môj signál príjmeš, dekóduješ, vylúčiš nežiadúce vplyvy... a večer by sme mohli ísť do kina.

Povedz mi niečo a ja to môžem zabudnúť. Ukáž mi niečo a možno si to nebudem pamätať. Objím ma a ja nezabudnem nikdy!!!

Keď plače nebo, plačem aj ja. Keď svieti slnko, plačem aj tak. Nech sa robí čokoľvek, plačem. A to len preto, lebo moje telo trápi najväčšia bolesť. Prebodol si mi srdce a teraz krváca. Umieram. Preto ti tento odkaz posielam, že ťa milujem a že ti odpúšťam.

Chcem tvoje oči a iskričky v nich,
chcem tvoje ústa, čo stlmia môj dych,
chcem tvoje dlane a istotu v nich,
chcem iba teba a pre teba žiť!

Ahoj láska! Každá slza, ktorá mi skĺzne po líci je spomienkou na teba. Hladí ma po líci tak, ako kedysi ty. Dotkne sa mojich pier tak, ako kedysi tvoje pery. Je horúca ako láska, ktorú k tebe ešte stále cítim. Tak prečo ma stále trápiš?