Láska vie milovať. Láska vie oklamať. Láska vie mladé dievča do hrobu pochovať!

Krajina mojej lásky je zelená, vchádza sa do nej tvojimi očami, iba tvoje riasy ovrubujú breh tej osudnej tône, v ktorej som tak beznádejne stratená. Tak sa na mňa už prosím viac nedívaj, ak nechceš, aby som sa utopila a nemohla ťa viac objímať.

Mesiac do dlaní dýcha mi chlad, slnce zas páli, všetko je tak, akoby nebolo, bez teba, zbytočné, smiešne, smutné, ponížené, bez nálad.

Ruža zvädne, mramor sa rozbije, ale naša láska navždy zostane.

Chcem pre teba chytať kvapky dažďa, z mláky urobiť ti more a vidieť ťa zaspávať na lupienku kvetu. Z našich sŕdc urobiť iba jedno.

Som ťa plná... tvojich pohľadov... tvojich úsmevov... tvojich kradmých dotykov... tvojich vlasov... a predstáv, ako ja a ty...

Pomotala si mi hlavu a dnes už viem, že našiel som tú pravú, za čo Bohu ďakujem.

Vráť sa, volám ťa k sebe, veď moje srdce patrí len tebe! Pozri mi do očí, uvidíš tam seba, v mojom srdci nosím len a len teba. Potrebujem ťa!