Pred nebeskou bránou stoja dva rady mužov. V jednom z nich sú muži, čo boli celý život pod papučou, v druhom tí, ktorí neboli. Rad "podpapučových mužov" je nekonečne dlhý, v tom druhom stojí len jediný chlapík. Príde svätý Peter a pýta sa ho:
- Ako je to možné, že ten druhý rad je taký dlhý a ty tu stojíš sám. Prečo vlastne stojíš v tomto rade?
A chlapík na to:
- Čo ja viem, žena ma sem postavila.

Umierajúci starý muž si zavolá k lôžku svojho syna a hovorí mu:
- Synku, keď je teraz taká možnosť dvojitého občianstva, tak mi vybav ešte kým žijem to maďarské.
Syn si pomyslí, že otec sa už dostáva do delíria, ale predsa len sa spýta:
- Otec, a načo Vám to teraz bude?
- Aby keď umriem, bolo o jedného Maďara menej!

- Všimol som si, že tvoj otec má opuchnuté líce. To od zubov?
- Nie, od modlitby.
- Ale netáraj...
- Netaram. Včera sme sa spolu celá rodina modlili otčenáš a keď sme prišli po "zbav nás zlého", otec sa pozrel na mamu a ona si to všimla.