Ani najväčšie vodopády neuhasia smäd po tvojich perách, ani milióny hviezd neprežiaria svetlo tvojich očí, ani najkrajšie slová nevystihnú, ako ťa milujem.

Predstav si, že každý môj bozk je kvapka dažďa a práve ťa v posteli chytil lejak. O chvíľu príde búrka a bude trvať až do rána. Tak čo, chceš dáždnik?

Netráp sa nikdy za ránom, veď zajtra iné príde, a slnko čo dnes zapadlo, to isté zajtra vyjde. Vstaň a usmej sa, utri si slzy z očí, veď každý deň niečo pekne začína, a niečo pekné končí.

Až teraz som pochopil, že všetko to hrozné, čo som musel za svoj život prežiť, bolo preto, aby som sa s tebou stretol.

Keď si nežný ako malé dieťa, keď mi je ľúto, že objať nesmiem ťa, keď pri smiechu žiari ti tvár, chápem, že si pre mňa ten najcennejší dar.

Pomýlené kroky lásky, tvár a na nej samé vrásky, končiaci sa plameň vášne, spomienky sú navždy krásne...

Spomienkam utiecť chcem, tak prečo, prečo nemôžem? Zem pohltí ma do seba, no ja nikdy, nikdy nezabudnem na teba!

Myslíš si, že na teba nemyslím? Nemysli si to! Ja si tiež nemyslím, že na mňa nemyslíš! Myslím si, že na mňa myslíš, ako ja myslím na teba! Keď myslím na teba, strácam myseľ! Prepáč! ;-)