Lásku si so srdca nemožno vytrhnúť, to nie je boľavý zub.

V myšlienkach po tebe túžim,
tebe chcem srdce dať.
Večer sa často pýtam hviezd,
či ťa smiem milovať.

To všetko pár slov neobjasní,
o čom chcem písať v tejto básni.
O očiach tvojich spievať chcem,
o tvojich perách snívať sen.
O pohľade, čo horí, páli,
o hviezde, čo dňom, nocou žiari.
O kráse tvojej, o nehe,
o láske našej, o tebe.
Mám na perách city tvoje,
ľúbim ťa, si srdce moje.

Miláčik môj, teraz už viem, aké krásne je byť zaľúbená a šťastná a vďačím za to tebe! Milujem ťa celým svojim srdiečkom a prosím, vždy pri mne buď! Ľúbim ťa!

Ako vzkriesiť v tebe krásu, kráľ môj, spíš a nevidíš, a ona je v zajatí lásky, hľadám, hladkám tvoj sen, v ktorom kráčaš ku mne a vieš, že nekonečný príbeh je len jeden.

Stratili sme sa, ty mňa a ja teba, stratili sme lásku, stratili sme kúsok seba, tak malý kúsok a predsa najväčší na svete, láska si našla svoje ďalšie obete. Hľadám ťa, vidím ťa a predsa nájsť ide tak ťažko, a možno ty ma už nechceš nájsť a možno nevieš ako...

Milovať znamená nikdy nemusieť povedať, že ti je ľúto.

Ani bez tŕnia ruža nekvitne, ani bez bolesti láska byť nemôže, ani bez vody potok nehučí, kto nevie plakať, láska ho naučí.