Láska je ako vojna... ľahko ju začať, ťažko skončiť a nemožno na ňu zabudnúť.

Láska, to nie je len radosť a bolesť, ale aj pochopenie toho druhého, aj keď tomu, čo robí, občas nerozumieme.

Keď raz v živote lásku objavíš a svet sa ti krajší zdá, keď jahôdky, hrozienka a lieskovce ti zachutia, vtedy do sveta chceš kričať "Ľúbim ťa, ľúbim ťa, ľúbim ťa". Na svete je naša láska, úprimná, vášnivá a krásna.

Najvzácnejší sú tí ľudia, ktorí zvládnu vyčarovať úsmev na tvári iných ľudí. A ty si jeden z nich.

Hľadám inšpiráciu a nachádzam ju v tebe, blúdil som spleťou uličiek života, no teraz, keď uvidel som lúče tvojho svetla, sa už nestratím, lebo mám svoje SLNKO.

Prečo som ťa musel stretnúť, prečo si mi srdce zlomila, prečo cesty naše museli sa pretnúť, prečo si ma tak veľmi zranila?

Ukázala som ti krásu Stvorenia, ukrytú za oparmi snov, zachránila ťa pred ľudským Babylonom, zapálila plameň predstavivosti. Prečo si len na Zemi a prestal si snívať?

Volám Boha nebies i Bohyňu Zeme, všetky mocnosti pozemské i nebeské, aby žehnali jednej nekonečnej láske, ktorá je tak krásna, ale tak bezmocná.