Jano sa pýta Fera:
- Fero, prečo si včera nebol na futbale?
- Ále, žena ma nechcela pustiť!
- A ty si to nevieš doma zariadiť? Urob to takto: Chyť ženu, prehni ju cez koleno, zdvihni jej sukňu, stiahni jej gaťky a nasekaj jej poriadnych päťadvadsať na holú. Najlepšie veľkou varechou alebo radšej koženým remeňom, aby ju zadok dobre štípal, a tak si nabudúce rozmyslí, či vôbec otvorí ústa. Ukáž jej, kto je pánom v dome!
O niekoľko dní bol futbal. Jano tam bol, Fero zasa nebol. Jano sa pýta Fera:
- Prečo si zasa nebol na futbale?
- Ále kvôli žene.
- Ty si neposlúchol moju radu?
- Ale hej. Chytil som ženu, prehol som ju cez koleno, zdvihol som jej sukňu, stiahol som jej gaťky a... povedal som si, že aj doma je dobre.

Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám.
Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom.
Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil.
Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený.
Od tej doby som nezamestnaný.

Zobudí sa chlapík po brutálnej ožranpárty. V hlave včelín a nejdú mu hodinky. Zdvihne telefón a zavolá na presný čas. Počítačový hlas mu hlási:
- Je 11 hodín, 35 minút, 17 sekúnd...
- A mesiac, kurva, mesiac je aký?