Učiteľka hovorí žiakom:
- Ako vidíte žiaci, vonku nám krásne zneží, čo keby sme začali s guľovaním?
- Áno, áno - kričia deti.
- No dobre... k tabuli príde Nováková!

Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.

Jano podozrieva svoju ženu, že ho podvádza. Tak sa jedného dňa rozhodne sledovať ju. Zavolá si taxi, nasadne a hovorí šoférovi, aby sledoval auto jeho ženy. Idú za ňou, až nakoniec jeho žena zastaví pred bordelom a vojde dnu. Jano po prežití infarktového stavu hovorí taxikárovi:
- Počujte. Dám vám 5000, keď pôjdete dnu a donesiete mi moju ženu.
Taxikár odíde, vojde do bordelu a po chvíli vychádza so ženou v náručí, ktorá sa hádže, kope a vrieska, dôjde ku taxíku a hodí ženu dovnútra. Jano na ňu pozrie a hovorí:
- Pane, ale toto nieje moja žena.
- Nie, to je moja. Teraz idem, pre tú vašu.