Hovorí muž žene:
- Pani, v autobuse sa musíte držať rúry!
- A veď sa aj držím.
- No dobre, ale ja chcem vystupovať.

Sedí párik vonku na lavičke a ochladilo sa. Peter sa nesmelo opýta partnerky:
- Mám strašne studené ruky, mohol by som si ich trošku zohriať medzi tvojimi stehnami?
Partnerka mu odvetí:
- Ale, samozrejme.
Po chvíle zohrievania sa pýta partnerka:
- Peter, nemás tiež studené aj uši?

Matka Červenej Čiapočky hovorí dcére:
- Počula som, že po lese chodí nebezpečný vlk Casanova.
Zober si ty preto radšej železné nohavičky!
Červená čiapočka urobila ako mamička nakázala, zobrala košík
pre babičku a poďho do lesa. Keď sa dlho nevracala, zašla mamička
za horárom, či jej dcéru náhodou nevidel.
- Ju som nevidel, - vraví horár - ale zato som tu videl vlka
pobehovať s autogenom!

- Koľko máte detí?
Spýtal sa úradník mladej ženy.
- Sedem.
- A koľko majú rokov?
- Dvanásť, jedenásť, desať, deväť, osem, sedem a šesť. Potom sme si kúpili televízor.

Traja zosnulí sa poberajú do nebies. Aby zmazali všetky hriechy, čo napáchali, musia vytrpieť zlo, čo napáchali pri remesle. Prvý bol obuvník, druhý bol krajčír a tretí cukrár. Vstúpil prvý. Bolo počuť krik. Keď vyšiel, tak sa ho tí dvaja pýtali, čo mu robili.
- Niečo strašné, priklincovali mi na nohy topánky.
Išiel druhý do vnútra. Bolo počuť veľký krik. Keď vyšiel, tak sa ho obuvník s cukrárom spýtali, čo mu robili.
- Niečo strašné, prišívali mi oblek na telo.
Cukrár povedal:
- Čo už mne len môžu urobiť, veď som bol len cukrárom.
Vošiel dnu. Bolo počuť strašný krik. Keď vyšiel, tak sa ho tí dvaja spýtali:
- Čo ti robili, keď si tak strašne vrieskal?
Cukrár na to:
- Ani sa nepýtajte. Šľahali mi vajcia.

Večer, príjemné počasie. Večerné šero pomaly prikrýva riedky lesík. Po lesíku sa prechádza naša dvojica. Janko a Marienka.
Odrazu sa Marienka oprie o strom a nežným hláskom sa prihovorí Jankovi:
- Janko, zamakaj si.
A Janko vyrúbal celý les.

Pristane mimozemšťan na salaši, ide za bačom a takto mu rečie:
- Bača, keď mi ukážeš niečo, čo som ešte v živote nevidel, darujem ti sto kíl zlata.
Bača sa zamyslí a ukazuje mimozemšťanovi televízor. Ten kývne rukou a hovorí:
- Ale bača, veď to sme u nás mali v minulom storočí.
Na to bača chytí mimozemšťana za ruku a ukazuje mu lietadlo, ktoré práve letí po oblohe.
- Bača, to nemyslíš vážne, hovorí mimozemšťan, veď to som videl, keď som bol batoľa.
Na to vstúpi do situácie bačova žena a vezme mimozemšťana so sebou do izby. O chvíľu mimozemšťan vybehne a vyloží pred bačovu kolibu sto kíl zlata a rýchlo odletí. Bača sa pýta ženy:
- Čo si mu ukázala?
- Ále, iba kapučína.
- To je čo? - pýta sa bača.
- Nič moc, žaluď do huby a predkožka cez hlavu.

Na autobusovej zastávke si ráno mladé dievča zapáli cigaretu. Staršia pani rozhorčene poznamená:

- Radšej by som spáchala neveru, ako zapáliť si na ulici.
- Ja tiež, ale teraz musím ísť do práce.