Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Zraz feministiek v USA, ako prvá vystúpi Američanka a vraví:
- Ja som svojmu mužovi povedala, že mu nebudem variť... prvý týždeň pozerám nič, druhý nič, tretí týždeň muž stojí pri sporáku a varí.
Nastáva všeobecný potlesk.
Ozve sa Angličanka:
- Ja som svojmu mužovi povedala, že mu nebudem prať... prvý týždeň pozerám nič, druhý nič, tretí týždeň muž stojí pri vani a perie.
Nastáva všeobecný potlesk.
Ozve sa Slovenka:
- Ja som svojmu mužovi povedala, že mu nebudem variť ani prať... prvý týždeň pozerám nič, druhý nič, tretí týždeň začínam vidieť na ľavé oko.

Na rande sa Žofka s obdivom pozerá na Jožinove nové švajčiarske hodinky.
- Páni, Joži, to sú hodinky. Už sa nečudujem, že na ne v kuse hľadíš.
- No to sú ti super hodinky. Nielenže mi povedia, koľko je hodín hocikde na svete, ale aj to, že nemáš na sebe nohavičky.
- Asi sú pokazené, lebo ja veru nohavičky na sebe mám!
Na to Jožino znechutene pokrúti hlavou:
- Do kelu, zase idú dopredu.