Manžel nie je doma a manželka si medzitým kráti čas s pekným milencom. Zahrkocú kľúče... počuť zámok.... manželka schová milenca do skrine vzopne ruky k nebu a prosí.
- Ó bože, urob so mno čo chceš, len nech nás prosím neobjaví môj muž. Je strašne žiarlivý a určite by zabil nielen mňa, ale aj môjho milenca.
Na to sa otvoria nebesia a odtiaľ sa ozve.
- Dobre, bude ako chceš, ale za tri roky ťa povolám k sebe... utopíš sa.
- Dobre, dobre, len nech ho prosím teraz nenájde.
Všetko prebehne úplne hladko. Tri roky sa žena nekúpe, iba sprchuje. Nechodí do plavárne, vode sa zďaleka vyhýba. Tri roky ubehnú. Ubehnú štyri, päť. Na svoj sľub aj zabudla. Po piatich rokoch si kúpi zájazd na okružnú plavbu okolo sveta. Na lodi je veľká zábava, samé ženy, keď zrazu vtom sa začne výletná loď potápať. Žena si spomenie na svoj sľub. Pokľakne, vzopne ruky k nebesiam a volá:
- Ó bože, teraz, teraz ma chceš povolať k sebe? Pozri koľko nevinných žien teraz umrie spolu so mnou.
Nebesá sa opäť otvoria a odtiaľ sa ozve:
- Dva roky. Dva roky mi trvalo, kým som vás, všetky štetky, dostal na túto loď.

- Cigáň, s kým bankuješ?
- No predsa so Sociálnou poisťovňou.

Američan hovorí:
- Ja mám takú ženu, že keď si sadne na koňa, má nohy až po zem. Niežeby bol kôň taký malý, ale také krásne, dlhé nohy má.
Francúz hovorí:
- Keď ja obopnem moje prsty okolo pásu mojej ženy, prsty sa mi spoja. Niežeby som mal také veľké ruky, ale taký tenký driek má moja žena.
A cigáň hovorí:
- Moja žena má taký zadok, že keď jej po ňom plesnem, ešte keď prídem z roboty sa trasie. Niežeby mala taký veľký zadok, ale ja tak skoro prídem z roboty.