Ide záhorák po preplnenej bratislavskej ulici a narazí do veľmi nervózneho bratislavčana. Ten naňho zreve:
- Ty debil!
Záhorák sa naňho pozrie, zasmeje sa a hovorí:
- Ná de bych biu! V Prióri!

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.

Námorník píše domov manželke:
- Miláčik, ber do úvahy, že som už pol roka bez sexu, tak by bolo dobré, ak by si bola prvou ženou pri lávke, keď budem vystupovať z lode.
Manželka mu odpovedala:
- Miláčik, ber do úvahy, že ja som takisto pol roka bez sexu, tak radšej buď prvým mužom, ktorý vystúpi z lode.