Premiér sa vybral na osobný prieskum životnej úrovne obyvateľstva. Vošiel do akéhosi domu, v ktorom na dvore postávala babička. Pýta sa jej:
- Babka, ako sa máte?
- Dobre. Nesťažujem si.
- Babka, máte televízor a chladničku?
- Samozrejme.
- A auto?
- Mercedes.
- Aha! Na nedostatok peňazí si teda nesťažujete.
- Nie, nesťažujem. Žijeme si celkom dobre. Pohoda.
- A viete babka, - vypne hruď premiér - že je to moja zásluha?
- Starý! - volá babka na dedka - Poď dolu z povaly. Prišiel ti brat z Ameriky.

Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.

Vždy som si stál za svojim názorom. A preto som nezamestnaný.