Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Američan hovorí:
- Ja mám takú ženu, že keď si sadne na koňa, má nohy až po zem. Niežeby bol kôň taký malý, ale také krásne, dlhé nohy má.
Francúz hovorí:
- Keď ja obopnem moje prsty okolo pásu mojej ženy, prsty sa mi spoja. Niežeby som mal také veľké ruky, ale taký tenký driek má moja žena.
A cigáň hovorí:
- Moja žena má taký zadok, že keď jej po ňom plesnem, ešte keď prídem z roboty sa trasie. Niežeby mala taký veľký zadok, ale ja tak skoro prídem z roboty.

Na Slovensko ide koncertovať skupina Prodigy. Húfy fanúšikov ich vítajú na bratislavskom letisku. Ako členovia skupiny vystupujú z lietadla, zarazene pozorujú, ako k ním ide dvojica mladých ľudí oblečených v krojoch, nesúcich chlieb a soľ. Tu sa úplne nadšene ozve bubeník skupiny:
- Teda, tak takto nás ešte nikto nikde neprivítal.
Následne si zapchá jednu nosnú dierku, nakloní sa nad soľ a silno nadýchne.