Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!"
Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!"
Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta:
- Čo sa tu včera stalo?
- Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba.
- No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo...
- Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!

Jano sa pýta Fera:
- Fero, prečo si včera nebol na futbale?
- Ále, žena ma nechcela pustiť!
- A ty si to nevieš doma zariadiť? Urob to takto: Chyť ženu, prehni ju cez koleno, zdvihni jej sukňu, stiahni jej gaťky a nasekaj jej poriadnych päťadvadsať na holú. Najlepšie veľkou varechou alebo radšej koženým remeňom, aby ju zadok dobre štípal, a tak si nabudúce rozmyslí, či vôbec otvorí ústa. Ukáž jej, kto je pánom v dome!
O niekoľko dní bol futbal. Jano tam bol, Fero zasa nebol. Jano sa pýta Fera:
- Prečo si zasa nebol na futbale?
- Ále kvôli žene.
- Ty si neposlúchol moju radu?
- Ale hej. Chytil som ženu, prehol som ju cez koleno, zdvihol som jej sukňu, stiahol som jej gaťky a... povedal som si, že aj doma je dobre.

Cestujú v jednom kupé mladý muž a mladá žena. Cestujú už dobrú hodinu a mladík si iba číta noviny, ženu si vôbec nevšíma. Nakoniec to ona už nevydrží a vraví:
- Počúvajte! Ja som mladá, vy ste mladý! Ja som celkom príťažlivá! Okrem nás v tomto kupé nikoho niet. Je noc. Vari ma vy nechcete?
Mladík odloží noviny a hovorí:
- Viete, slečna, ja mám takú zásadu. Lepšie je hodinku počkať, ako tri hodiny prehovárať!