SCÉNA Z HORORU: Padol Facebook. Už je tomu dva dni. Ľudia s plačom v zúfalosti vybehli na ulicu a so slzami v očiach v ruke držiac svoje fotografie kričia: "Páči sa ti to? No tak páči??"

Príde učiteľka do školy a hovorí deťom.:
- Kto uhádne moju hádanku dostane jednotku. Je to biele a lieta to na nebi?
Prihlási sa Jožko a vraví:
- Hus.
- Môže byť, ale je to labuť!
Opäť hovorí učiteľka hádanku:
- Je to chlpaté a behá to po dvore.
V tom sa opäť prihlási Jožko a vraví:
- Mačka.
- Môže byť, ale je to pes!
Jožko sa naštve a vraví učiteľke:
- Teraz dám hádanku ja vám! Keď to dávate do úst je to tvrdé a suché, a keď to vyberáte je to mäkké a vlhké! Čo je to?
Učiteľka rozmýšľa a po krátkej úvahe príde k Jožkovi a dá mu facku.
A Jožko vraví:
- Môže byť, ale je to žuvačka!

Policajt chytí na pláži pytliaka a chce mu dať pokutu za lov homárov bez povolenia.
- Akú pokutu? - začuduje sa pytliak. Veď som nič neurobil. Tieto dva homáre sú moji miláčikovia a ja som s nimi len na prechádzke.
- Nevymýšľajte si - oborí sa naňho policajt.
- Je to pravda - trvá na svojom pytliak. Pustím ich, aby si zaplávali, a keď zapískam, tak sa vrátia.
- No to chcem teda vidieť - povie pochybovačne policajt.
Muž teda hodí obidva homáre do vody.
- Fajn. Teraz zapískajte a som zvedavý, či sa tie homáre vrátia - povie po chvíli policajt.
- Homáre? - začuduje sa pytliak. - Aké homáre?