Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.

Majitelia firiem medzi sebou:
- Ty dávaš luďom výplaty keď je kríza?
- Nedávam, a ty?
- Tiež nie. A chodia do roboty?
- Chodia.
- Ty, a nemali by sme od nich vyberať vstupné?

Žena príde do obchodu s vtákmi a chce kúpiť papagája. Vyberie si jedného, ale predavač jej ho nechce pradať, pretože vraj bol predtým v bordeli a pochytil tam veľa zlého. Žena ale namieta, že oni sú slušná rodina a naučia ho slušnosti. Tak jej ho predavač nakoniec predá. Papagája prinesie domov a postaví ho do haly. Po chvíli príde domov jej najstaršia dcéra a papagáj spusti:
- Jéj, nová masérka, nová masérka.
Žena mu povie, že to nie je nová masérka, ale jej najstaršia dcéra, ku ktorej sa bude správať slušne. Tak sa to opakuje až po najmladšiu dcéru. Večer sa vráti domov jej manžel a papagáj celý naradostený skríkne:
- Jéj, konečne známa tvár. Nazdar Karol!