Príde chlap za farárom.
- Pán farár, zdochol mi pes. Potrebujem, aby ste mi ho pochovali.
- V žiadnom prípade, veď to bol pes. Zviera nemá dušu, nemôžem.
- Viete pán farár, mal som ho dvadsať rokov, verne mi služil, pochovajte ho.
- V žiadnom prípade, už som povedal!
- Pán farár, dám vám 20.000.-Sk, ak mi ho pochováte.
- Tak to ste mali hneď povedať, že bol katolík!

Žena príde ráno domov a povie mužovi, že spala u najlepšej kamarátky. Čo urobí muž? Obvolá tých desať kamarátiek a zistí, že ani u jednej nespala.
Muž príde ráno domov a povie žene, že spal u najlepšieho kamaráta. Čo urobí žena? Obvolá tých desať kamarátov a zistí, že u ôsmich prespal a u dvoch ešte stále je.

Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.