Poďme skratkou. Síce je to ďalej, ale je tam horšia cesta.

Príde Fero za sekretárkou Ančou a hovorí jej:
- Anča, počúvaj, keď ti dám stovku, ukážeš mi prsia?
- No dobre, zíde sa.
A ukáže mu.
- A počúvaj, keď ti dám päťstovku, ukážeš mi aj zadok?
- Dobre.
- A keď ti dám tisícku, ukážeš sa mi aj dole z predu?
- Fíha, to je pekný peniaz, tak dobre.
- A keď ti dám päťtisícku, pomiluješ sa so mnou?
No prachy sa vždy zídu, tak sa s ním pomiluje a Fero odíde. Potom prišiel šéf a pýta sa:
- Anča bol tu Fero?
- Bol.
- A dal ti výplatu?

Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.