Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám.
Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom.
Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil.
Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený.
Od tej doby som nezamestnaný.

Riaditeľ sa pýta svojho nového vodiča:
- Vaše meno?
- Milan, pán riaditeľ.
- Zamestnancov nevolám krstným menom. Priezvisko?
- Zlatko.
- Tak môžeme vyraziť, Milan!

Boh príde na zem za Mohamedom a hovorí mu:
- Mám pre teba pár prikázaní.
- To čo je?
- Napríklad, že nezosmilníš.
- Nie, tým nás prosím ťa neobťažuj, to neprejde, však poznáš arabskú mentalitu.
Pán Boh to skúsi u Cigáňov. Príde za vajdom:
- Mám pre vás prikázania.
- To čo je?
- Napríklad, že nepokradneš.
- Nie, neblbni, to cigáňom zoberieš podstatu kultúry, to neprejde, kašli na to.
Tak Pán Boh do tretice skúša u Židov, ide k Mojžišovi a hovorí:
- Počuj, Mojžiš, mám tu pre vás prikázania.
- Koľko stoja?
- Nič, sú zadarmo.
- Tak daj aj zo desať.