Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

Dedko sa pozerá z balkóna a krúti hlavou:
- Tí študenti sú dnes takí chudobní, že piati fajčia jednu fajku a ešte sa tomu aj smejú.

- Čo si blázon? Nevidíš, že polievaš kvety s prázdnou krhlou?
- Ty si dilino. Nevidíš, že sú umelé?