Na pustom ostrove stroskotali američan, nemec a slovák. Keďže neboli schopní nič splašiť na jedenie, hrozila im smrť hladom. Keď bolo najhoršie, obetoval sa američan, odrezal si nohu, upiekli ju a zjedli. Po čase, keď zase zomierali od hladu, nemec obetoval svoju ruku. No hlad sa prihlásil znova. Večer američan s nemcom túžobne pozerali na slováka, ten nevydržal napätie, vstal a vytiahol vtáka. Tí dvaja pozreli na seba a nemec vraví:
- No, aspoň klobáska.
Slovák sa uškrnie a vraví:
- Hohó chlapci, dostanete po jogurtíku a pôjdete spinkať.

Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník.
- Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj...
Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví "čierneho pasažiera."
- A ty tu čo robíš?
- Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja s ním za to spávam...
- Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.

Na hraničnom priechode sa pýta muž colníka:
- Pane, je možné vyvážať zlato do Francúzska?
- Samozrejme. No v primeranom množstve, - odpovie colník.
- A stodesať kilogramov je primerané množstvo?
- Tak to určite nie!
- V tom prípade, - obráti sa muž k manželke, - zlato moje, zostávaš doma.