Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti. Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia. Príhovor mal predniesť významný politik. Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám.
- Pravdupovediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa ako pre začínajúceho kňaza to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
- Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie. Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný. Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.

Mladý vojak príde na základňu v púšti.
Pýta sa kapitána:
- Šéfe, ako to tu môžete vydržať bez žien?
- Dá sa, ale keď ti budú už veľmi chýbať, v maštali máš ťavu a tú použi.
Najprv sa mu to protivi, ale po dlhom čase predsa len príde k ťave.
Keď sa už vracia celý špinavý a spotený, spýta sa kapitána:
- Šéfe, ako to robíte?
- Normálne, sadneme na ťavu a ideme do mesta.

Na hraničnom priechode sa pýta muž colníka:
- Pane, je možné vyvážať zlato do Francúzska?
- Samozrejme. No v primeranom množstve, - odpovie colník.
- A stodesať kilogramov je primerané množstvo?
- Tak to určite nie!
- V tom prípade, - obráti sa muž k manželke, - zlato moje, zostávaš doma.