V zime skoro ráno vstáva z postele potichúčky poľovník, aby nezobudil manželku a ide na poľovačku. Zoberie si psíka a vykračuje v krutej zime. Po chvíli si sám povie.
- Ja hlupák v takejto strašnej zime sa mám naháňať po hore? Idem ja domov.
Tak príde domov a znovu sa potichúčky vracia do postele, aby nezobudil manželku. Manželka sa z polosna opýta.
- Je veľká zima?
- Veľká - šeptom odpovie poľovník.
- A ten môj starý somár išiel na poľovačku!

Ráno sa muž zobudí po strašnej opici. Hrozne ho bolí hlava, za pohár vody by dal poklad a zo včerajšieho večera si vôbec na nič nespomína. Zašmátra vedľa seba na posteli rukou a manželky nikde. Otvorí oči a na poduške lístok: "Za chvíľu prídem, miláčik, milujem ťa!"
Vstane, ide do kuchyne a tam už pripravené raňajky, čerstvé pečivo, horúca káva, praženica, slaninka a opäť odkaz: "Dobre ráno, ľúbim ťa!"
Nechápavo pokrúti hlavou, ale stále si nemôže spomenúť. Vbehne do obývačky a tam jeho syn. Tak sa pýta:
- Čo sa tu včera stalo?
- Ale, prišiel si domov napitý ako sviňa, ten monokel máš od stolíka, keď si prepadol cez prah dverí, potom si ovracal celú chodbu a nakoniec aj seba.
- No dobre, ale to nevysvetľuje čo sa tu stalo...
- Nakoniec sa mama rozhodla, že ťa vezme do kúpeľne, aby si sa umyl a ty si pri tom začal vykrikovať: Pozor, ruky preč ženská, ja som šťastne ženatý!

Lord hrá golf a zrazu prechádza okolo neho pohrebný sprievod. Prestane hrať, zloží si čiapku z hlavy a čaká, kým prejdú. Posledný človek v sprievode sa otočí na lorda a hovorí:
- Pane, to bolo od vás veľmi šľachetné, že ste prestali hrať, kým prejdeme.
Lord odvetí:
- Áno... veď si to zaslúži... Dvadsať rokov mi bola dobrou manželkou.