Prišiel raz na Čukotku ruský profesor. Ubytoval sa u známeho Čukču a oddychuje. Raz vidí, že sa Čukča niekam zberá. Pýta sa ho:
- Kam ideš?
- Na poľovačku.
- Vezmi ma so sebou.
- Nie... tam treba používať hlavu.
- Ja predsa nie som hlupák, predsa som profesor.
- A na lyžiach behať vieš?
- Samozrejme! Voľakedy som dokonca pretekal.
- Dobre teda.
Zobrali zbrane a vybrali sa do tajgy. Išli dlho, predlho a nakoniec došli k medvediemu brlohu. Čukča vezme pušku, strelí do brlohu a pustí sa utekať. Profesor nič nechápe, no beží zarovno s Čukčom a za nimi beží rozzúrený medveď. Bežia hodinu, dve... Potom sa profesor zamyslí:
- A prečo ja vlastne utekám? Veď mám pušku!
Obráti sa, zacieli a BUM medveďovi medzi oči. Čukča, len mávol rukou a poznamenal:
- A hovoril, že nie je blbec. Ako teraz takú horu mäsa domov dotiahneme?

Príde chlap za farárom.
- Pán farár, zdochol mi pes. Potrebujem, aby ste mi ho pochovali.
- V žiadnom prípade, veď to bol pes. Zviera nemá dušu, nemôžem.
- Viete pán farár, mal som ho dvadsať rokov, verne mi služil, pochovajte ho.
- V žiadnom prípade, už som povedal!
- Pán farár, dám vám 20.000.-Sk, ak mi ho pochováte.
- Tak to ste mali hneď povedať, že bol katolík!

Ideálne manželstvo:
- Zlatko, dnes večer ma nečakaj, prídem až nad ránom.
- Dobre, miláčik, ale môžem sa na to spoľahnúť?