Za oných čias si prezidenti Sovietskeho zväzu a USA vymenili sekretárky na znak vzájomnej dôvery. Tak sa aj stalo. Po piatich dňoch volá americký prezident svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v Rusku nie je v móde nosiť minisukne, tak mi každý deň prišijú 5cm k sukni.
- To sa dá vydržať. Dovi.
Aj ruský prezident volá svojej sekretárke:
- Ako sa tam darí?
- Všetko OK, dokážem sa o pridelenú robotu postarať.
- Takže všetko v pohode?
- Áno, ibaže tu v amerike nie je v móde nosiť dlhé sukne, tak mi každý deň odstrihnú 5cm zo sukne.
- To sa dá vydržať.
- Áno, problém je však v tom, že o dva dni mi bude vidno vtáka a hlaveň guľometu.

Popoluška je už stará, chudobná a osamelá. Jedného dňa, keď sedí v húpacom kresle a na kolenách má svojho čierneho kocúra, sa zjaví dobrá víla.
- Popoluška, kedže si bola celý život dobrá, tak ti splním tri želania. Aké je tvoje prvé želanie?
- Chcem byť taká krásna ako zamlada.
Želanie sa splní.
- Chcem byť opäť bohatá.
Víla splní aj toto želanie.
- Chcem, aby sa z môjho kocúra stal krásny a mladý princ.
Víla splnila všetky želania a odišla. Krásny princ sa otočí k Popoluške a hovorí:
- Stavím sa, že teraz lutuješ, že si ma nechala vykastrovať.

V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
- Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník.
- Lenin vo Fínsku.
- Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej.
- Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Leonida Trockého.
- A kde je potom Lenin?
- Vo Fínsku.