Na Sicíilii sa koná zraz mafiánov. Taliani zisťujú, či sú Rusi poriadni mafiáni:
Taliani: - Zlaté retiazky máte?
Rusi: - Nemáme.
Taliani: - A dvojposchodové vily máte?
Rusi: - Ani to nemáme.
Taliani: - A mercedesy máte?
Rusi: - Fúúú ani to nemáme.
Taliani ich za to strašne vysmejú. Po zraze príde ruský bos nasratý domov, zvolá si všetkých a začne rozdávať rozkazy: - Všetky tretie a štvrté poschodia z víl zbúrať, helikoptéry popredať, mercedesy nakúpiť a zlaté retiazky dať psom z hláv dole, budeme ich nosiť my!!!

Štart lietadla, kapitán ako obyčajne:
- Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka!
Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán:
- Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu...
Jeden z pasažierov:
- Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...

Bol som riaditeľom jedného veľkého koncernového podniku. Kávu mi varila sexi sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 613. Raz za mnou prišli, aby som zaplatil 5 000 korún na pohreb člena ÚV KSČ. Povedal som, že za 5000 pochovám celý ÚV sám.
Od tej doby som pracoval ako riaditeľ malého podniku. Kávu mi varila stará sekretárka, do práce som jazdil Tatrou 603. Raz mi vyčítali, že som nebol na poslednej schôdzi KSČ. Povedal som, že keby som vedel, že je naozaj posledná, prišiel by som s transparentom.
Od tej doby som robil majstra. Do práce som jazdil vlastným autom, kávu si varil sám. Na stene som mal obraz Husáka a Lollobrigidy. Povedali mi, aby som tú kurvu zvesil.
Zvesil som Husáka a odvtedy som pracoval vo výkope. Do práce som jazdil na bicykli a kávu som si nosil v termoske. Keď som kopal, prišli za mnou, aby som si bicykel schoval, že pôjde tadiaľ sovietska delegácia. Povedal som, že bicykel mám zamknutý a poistený.
Od tej doby som nezamestnaný.