Štart lietadla, kapitán ako obyčajne:
- Vážené dámy a páni, pekne vás vítam na palube. Náš let prebieha nad Atlantickým oceánom, vo výške 10 000 metrov, rýchlosť 900 km/h, teplota vzduchu... sakra, ja tvoju mater... do šľaka!
Kapitán sa odmlčí, mŕtvolne ticho, pasažieri bledí, panika, krik... Po dlhšej chvíli kapitán:
- Dámy a páni, prosím, ospravedlnte ma. Letuška ma oliala kávou. Keby ste videli moje nohavice spredu...
Jeden z pasažierov:
- Ty chuj! Keby si videl moje nohavice zozadu...

SCÉNA Z HORORU: Padol Facebook. Už je tomu dva dni. Ľudia s plačom v zúfalosti vybehli na ulicu a so slzami v očiach v ruke držiac svoje fotografie kričia: "Páči sa ti to? No tak páči??"

V bare pristúpi mladý muž k elegantnej dievčine, ktorá sedí pri pulte sama a pýta sa jej:
- Slečna, môžem vás pozvať na pohárik?
- Na hotel?!? - skríkne celou silou dievčina až spozornia všetci hostia v bare.
- Vy ste ma, slečna, nepochopili. Chcem vás len pozvať na malý drink, - vysvetľuje mladík.
- Chcete ma pozvať na hotel? - kričí ešte pobúrenejšie a hlasnejšie.
Ľudia sa otáčajú. Mladý muž, celý červený, zmätene odchádza. Dievčina ho dohoní a šepká:
- Prepáčte, že som vyvolávala rozruch, ale som študentka psychológie a zaujíma ma správanie ľudí v nečakaných situáciach.
- Čože?!! - zreve chlapec na celý podnik - tisícpäťsto korún?