Pred nebeskou bránou stoja dva rady mužov. V jednom z nich sú muži, čo boli celý život pod papučou, v druhom tí, ktorí neboli. Rad "podpapučových mužov" je nekonečne dlhý, v tom druhom stojí len jediný chlapík. Príde svätý Peter a pýta sa ho: - Ako je to možné, že ten druhý rad je taký dlhý a ty tu stojíš sám. Prečo vlastne stojíš v tomto rade? A chlapík na to: - Čo ja viem, žena ma sem postavila.
Sekretárka sa pýta šéfa: - Šéfko, môžem ísť na pohreb svojej svokry? A šéf nato: - A kto by nechcel?
Ako povedal jeden Jasenovský fasádnik. - Chlapci, nenechajte si srať na hlavu... otvorte ústa!
